page_banner

produkt

Kyselina suberová (CAS#505-48-6)

Chemické vlastnosti:

Molekulárny vzorec C8H14O4
Molárna hmotnosť 174,19
Hustota 1,3010 (hrubý odhad)
Teplota topenia 140-144 °C (lit.)
Bolingov bod 230 °C 15 mm Hg (rozsvietená)
Bod vzplanutia 203 °C
Rozpustnosť vo vode 0,6 g/l (20 ºC)
Rozpustnosť Rozpustný vo vode (1,6 mg/ml pri 20 °C), DMSO, metanole a éteri (veľmi mierne). Inso
Tlak pár 0 Pa pri 22,85 ℃
Vzhľad Kryštál podobný bielemu
Farba Biela až krémová
Merck 14,8862
BRN 1210161
pKa 4,52 (pri 25 ℃)
PH 3,79 (1 mM roztok); 3,27 (10 mM roztok); 2,76 (100 mM roztok);
Skladovací stav Skladujte pri teplote do +30°C.
Stabilita Stabilný. Horľavý. Nekompatibilný so silnými oxidačnými činidlami, redukčnými činidlami, zásadami.
Index lomu 1,4370 (odhad)
MDL MFCD00004428
Fyzikálne a chemické vlastnosti Teplota topenia 140-144 °C (lit.)

bod varu 230 °C 15 mm Hg (lit.)

bod vzplanutia 203°C
rozpustnosť vo vode 0,6g/l (20°C)
Merck 14,8862
BRN 1210161

Použite Reaguje hlavne s diolmi a diamínom za vzniku polyesteru a polyamidu. Používa sa na prípravu špeciálnych polymérov odolných voči vysokej teplote. Používa sa aj v organickej syntéze. Používa sa aj ako farmaceutický medziprodukt.

Detail produktu

Štítky produktu

Symboly nebezpečnosti Xi – Dráždivý
Rizikové kódy R36 – Dráždi oči
R36/37/38 – Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku.
Popis bezpečnosti S26 – V prípade kontaktu s očami je potrebné ihneď ich vymyť s veľkým množstvom vody a vyhľadať lekársku pomoc.
S39 – Noste ochranu očí/tváre.
S36 – Noste vhodný ochranný odev.
WGK Nemecko 1
TSCA áno
Kód HS 29171990

 

Úvod

Kyselina kaprylová je bezfarebná kryštalická pevná látka. Je stabilný v prírode, nerozpustný vo vode, ale rozpustný v organických rozpúšťadlách. Kyselina kaprylová má charakteristickú kyslú chuť.

 

Kyselina kaprylová má v priemysle široké využitie. Používa sa najmä pri príprave polyesterovej živice, ktorá sa používa pri výrobe náterov, plastov, gumy, vlákien a polyesterových fólií atď.

 

Existuje mnoho spôsobov, ako pripraviť kyselinu oktánovú. Jednou z bežných metód je jej príprava oxidáciou okténu. Špecifickým krokom je oxidácia okténu na kaprylylglykol a potom je kaprylylglykol dehydratovaný za vzniku kyseliny kaprylovej.

Kyselina kaprylová dráždi pokožku a oči, preto je potrebné ju po kontakte ihneď umyť. Počas prevádzky by sa mali používať vhodné ochranné prostriedky, aby sa zabránilo vdychovaniu výparov. Kyselina kaprylová by sa mala skladovať na suchom, dobre vetranom mieste, mimo dosahu tepla a ohňa.


  • Predchádzajúce:
  • Ďalej:

  • Sem napíšte svoju správu a pošlite nám ju